Seminár o ľudovej piesni 2020, Stará Ľubovňa 12.9.2020

Alexandra Bachledová: Ľudová pieseň obcí s goralským osídlením Horného Spiša

Folklór je komplexný jav zahrňujúci tri základné zložky: hudobnú, tanečnú a slovesnú. Z hľadiska melódie sa ľudová pieseň vníma ako dôležitá súčasť hudobného folklóru. Jej neoddeliteľná slovná zložka ju však zaraďuje aj medzi významné slovesné folklórne prejavy (Ambrózová, str. 8). Na týchto poliach by bolo možné určiť charakteristické znaky, ktoré diferencujú a špecifikujú ľudový piesňový repertoár spišských goralov od repertoáru iného. Zo slovesného hľadiska by malo našu pozornosť upútať goralské nárečie, ktoré je využité pri interpretácii. Z hudobného hľadiska by sme melódie tohto repertoáru museli podrobiť dôkladnej etnomuzikologickej analýze. Pozornosť by sme mali venovať aj tanečným prejavom, ktoré tento repertoár sprevádzajú. Tieto zložky fungujú v istej symbióze a vzájomne sa ovplyvňujú. Táto téma si žiada hlbší výskum a analýzu, ktorú v tomto momente nedokážem obsiahnuť. Tento príspevok považujem skôr za nahodenie problematiky s cieľom upriamiť pozornosť na alarmujúcu potrebu etnologického výskumu na území horného Spiša. Bez dostatočného množstva porovnávacieho materiálu nemôžeme určiť charakteristické znaky ľudovej piesne určitej oblasti.

Výskumná lokalita

V kontexte môjho príspevku je potrebné si z geografického a hudobno-kultúrneho hľadiska vymedziť, resp. pomenovať výskumnú oblasť. Za najvhodnejšie považujem pomenovanie „horný Spiš“. V rámci horného Spiša je situovaná najväčšia goralská oblasť, ktorú podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska tvorí 34 obcí, a to na území okresov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa (str. 153).

Celkové územie regiónu Spiš sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenska. Jeho členenie na horný a dolný súvisí s tokmi riek Hornád a Poprad (Beňušková, str.173). Presné začlenenie obcí do horného a dolného Spiša mi nie je známe. Za prirodzenú dolnú hranicu horného Spiša však rovnako považujem rieku Poprad, ktorá predeľuje túto oblasť od západnej strany (Vysoké Tatry) po východnú stranu (Stará Ľubovňa1). Obce situované smerom na juhovýchod od mesta Poprad zaraďujem k dolnému Spišu. Geografickou hranicou z východnej strany sú Levočské vrchy. Administratívnu hranicu horného Spiša zo severnej strany v súčasnosti určuje štátna hranica s Poľskom. V minulosti bola táto hranica viackrát posúvaná. V tomto prípade však nemôžeme hovoriť o súlade administratívno-politického členenia s „kultúrnou“ hranicou. Obce, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území Poľska, boli v minulosti súčasťou Slovenska2. U obyvateľov týchto obcí dodnes cítiť silnú väzbu na pôvodné národnostné identifikovanie a tradičný hudobný repertoár týchto obcí ktorý vykazuje podobnosti s repertoárom na hornom Spiši. Stretávam sa aj s označovaním tohto územia ako poľského Spiša alebo ako bývalé spišské obce.

Spišskí gorali

Gorali sú etnografická skupina na slovensko-poľskom pomedzí (EĽKS, str. 153). Etnografickú skupinu ako takú reprezentuje spoločenské a kultúrne odlíšenie sa od okolia, pričom sú navzájom spojení skupinovým povedomím a skupinovým menom, t. j. etnonymom. V tomto prípade je to etnonym „gorali“, ktorého poznáme aj rôzne ekvivalenty3. Genéza etnonymu „goral“ je najčastejšie spájaná s označením „horal“ ako obyvateľ hôr, človek žijúci v horách. Cieľom môjho príspevku je upriamiť pozornosť na ľudový piesňový repertoár tejto etnografickej skupiny v rámci horného Spiša. Rozsah príspevku mi v tomto momente nedovoľuje venovať sa širokej téme, ktorá by vytýčením vyššie uvedeného cieľa mohla vzbudzovať otázky typu „Koho môžeme považovať za gorala?“. Osobne považujem za dôležité podrobiť túto problematiku samostatnému etnologickému výskumu. Na začiatok vychádzam z presvedčenia, že ak skupina ľudí cíti rovnakú kultúrnu diferencovanosť, ktorej výsledkom je identifikácia s etnografickou skupinou gorali, tak môžem toto obyvateľstvo považovať za goralov. Gorali na hornom Spiši sú prevažne rímsko-katolického vierovyznania. Za najcharakteristickejší znak tejto skupiny považujem goralské nárečie, ktoré má rôzne varianty a špecifiká. Hierarchizuje sa na základe príslušnosti ku konkrétnemu mikroregiónu, či obce a podľa obdobia, kedy bolo využívané, resp. od veku človeka. Samozrejme možno sledovať aj mnohé prieniky, či synkretizmus na rôznych stupňoch tohto znaku. To je však úloha jazykovedy.

Stav riešenia danej problematiky

V rámci horného Spiša by sme mohli hovoriť o dvoch významných monografiách, ktoré boli vydané v druhej polovici 20. stor., t. j. Zamagurie a Ľud pod Tatrami. V prípade monografie Zamagurie hovoríme o výskumnej oblasti, ktorá je súčasťou horného Spiša. Ako už z názvu tejto publikácie vyplýva, Zamagurie je mikroregión, ktorý sa situuje za4 pohorím Spišská Magura. Mnohokrát sa vo verejnom diskurze chápe ako pomenovanie pre oblasť horného Spiša a dochádza k mylnej predstave, že niektoré obce5 sú súčasťou Zamaguria, pričom sa reálne geograficky na Zamagurí nenachádzajú. Dovolím si poznamenať, že by sme sa nestretli ani s identifikáciou obyvateľov týchto obcí ako Zamagurčanov. Autor monografie Ľud pod Tatrami sa zameral na rozsiahlejšiu oblasť, ktorá zahrňuje aj predmetné územie tohto príspevku.

Za ďalší prameň pri výskume alebo zbieraní ľudových piesní z horného Spiša možno považovať audio nahrávky spevákov interpretujúcich ľudové piesne. V rámci horného Spiša bolo realizovaných niekoľko výskumov pod vedením etnológov, či odborných pracovníkov6. Určitým zdrojom sú aj etnochoreologické výskumy realizované v rámci tohto územia, ktoré v určitej miere obsahujú aj piesňový repertoár. Ďalším potenciálnym materiálom sú aj súkromné archívy jednotlivcov, ktorí sa zaujímajú o tradičnú ľudovú kultúru vo svojom regióne. Predpokladám, že disponujú hlavne zvukovými záznamami alebo zápismi ľudových piesní pre svoju osobnú potrebu alebo s týmto materiálom pracujú v rámci folklórnej skupiny.

K doplneniu pomyselnej zbierky by sme mohli pripísať piesne publikované v niektorých miestnych monografiách obcí7. V spomenutých publikáciách autori často zmieňujú prívlastok goralský, goralská, či pomenúvajú obyvateľov ako goralov. S týmto pojmom sa viažu aj názvy konkrétnych tancov. Nestretla som sa však s výskumom na tomto území, o ktorom by sme mohli hovoriť, že jeho cieľom bolo nazerať na ľudové piesne cez identifikáciu tých, ktorí ich interpretujú, čiže goralov. Je ľudová pieseň, ktorú interpretuje spevák identifikujúci sa ako goral goralskou ľudovou piesňou? Keď text ľudovej piesne z „negoralskej“ obce preložíme do goralského dialektu stáva sa táto pieseň goralskou ľudovou piesňou? Ktoré sú vlastne goralské ľudové piesne a čo ich charakterizuje? Líšia sa z hľadiska hudobno-štrukturálnych znakov od iných ľudových piesní? Môžeme identifikáciu interpretujúceho s istou etnografickou skupinou dávať do kontextu analýzy ľudovej piesne, ktorú interpretuje? Odpovediam na spomenuté otázky predchádza dôkladný terénny výskum spojený so systematickým zberom materiálu a jeho následná analýza. „Pri dostatočnom počte zápisov ľudových piesní ich môžeme hlbšie vedecky porovnávať a skúmať“ (Ambrózová, str. 13). Pri pohľade na územie, ktoré som si v úvode vymedzila a stav realizovaných výskumných aktivít, je až alarmujúca potreba vyslať ľudí do terénu a doslova zozbierať, čo sa ešte zozbierať dá. Horný Spiš potrebuje terénny výskum zameraný nielen na zber ľudových piesní, ale aj na mnohé iné etnologické témy.

Góralu, czy ci nie żal...

Piesni Góralu, czy ci nie żal venujem samostatnú kapitolu z dôvodu, že som v poslednom období zaregistrovala snahu zo strany ľudí činných v oblasti folklórneho hnutia objasniť genézu tejto piesne. Určite neostáva bez povšimnutia, akým fenoménom sa pieseň stala a mnohokrát sa dostáva do pozície akejsi nadradenosti nad ostatné ľudové piesne. Označovaná je ako „goralská hymna“ a zo strany publika je vyžadovaná jej interpretácia pri akejkoľvek hudobnej príležitosti8. Interpretujúcimi sú predovšetkým ansámblové zoskupenia, ktoré sa prezentujú ako interpreti ľudovej hudby alebo tzv. „na želanie“ vyhovejú akejkoľvek hudobnej požiadavke, ktorú veľakrát reprezentuje ľudová pieseň. Dá sa teda povedať, že pieseň Góralu, czy ci nie żal prichádza do úvahy vtedy, keď je na mieste prítomný akýkoľvek jav evokujúci folklór, či rôzne formy prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Spojitosť s etnografickou skupinou goralov si myslím nemusím ozrejmovať, keďže textová časť piesne je práve o príslušníkovi tejto skupiny. Atmosféra, ktorá nastáva pri interpretácii tejto piesne je mnohokrát umocnená pátosom, teatrálnosťou a vážnosťou. Formy reagovania na pieseň sú rôzne. Povedala by som však, že ovládanie textu je len ojedinelé, a to predovšetkým u obyvateľov goralských obcí, čiže goralov. Iní priaznivci piesne ovládajú väčšinou len určitú časť piesne - refrén, alebo ju neovládajú vôbec. Interpretácia danej piesne sa u niektorých ľudí viaže s veľkým emocionálnym prežívaním, ktoré sa často končí slzami v očiach. Pieseň sa v poslednej dobe stáva predmetom diskusie o jej genéze. Je to ľudová pieseň? Je to autorská pieseň? Obraciam sa na historičku Milicu Majerikovú, ktorá okolnosti vzniku piesne opísala v príspevku kultúrno-spoločenského časopisu Život (M. Majeriková-Molitoris). Piesni Góralu, czy ci nie żal predchádzala báseň pod názvom Dla chleba, ktorej autorom je spisovateľ a publicista Michal Balucki (1837 – 1901). Rok svojho života strávil v krakovskom väzení, kde sa stretol s „goralom z Chocholowa“. Podľa autorky príspevku túto báseň napísal pre neho. V tlačenej podobe vyšla prvýkrát presne 3. marca 1866 v Tygodniku Ilustrowanom. Toto dielo sa stretlo s viacerými hudobnými spracovaniami. Dnešnej hudobnej variácii sa najviac približuje skladba Wladyslawa Krogulskiego, ktorú vydal okolo roku 1905 vo Varšave. O jej spopularizovanie pod názvom Góralu, czy ci nie żal sa zaslúžil hudobný skladateľ Wladyslaw Zelenski a tiež umelecký súbor Panstwowy Zespol Ludowy Piesni i Tanca Slask. "Pieseň teda evidentne nevznikla v goralskom prostredí a nemožno ju ani pri najlepšej vôli považovať za autochtónny prvok kultúry goralov“ (M. Majeriková-Molitoris). S týmto tvrdením sa stotožňujem, avšak objasnením genézy by som si skôr dovolila odpovedať na otázku, s ktorou sa často stretávam. Je pieseň Góralu, czy ci nie żal ľudovou piesňou? Spoločnosť si ju osvojila, uznala ju za svoju, považuje ju za ľudovú pieseň a odovzdáva sa z generácie na generáciu prostredníctvom tradovania. Podľa môjho názoru je táto pieseň určitou formou ľudovej piesne, avšak dôležité je, že nevznikla v ľudovom prostredí. Vhodným pomenovaním je podľa mňa „zľudovelá pieseň“.

Literatúra

AMBRÓZOVÁ, J. a kol. 2009. Spiš a Šariš. Bratislava : Národné osvetové centrum, 2009, 103 s. ISBN 978-80-7121-323-9

BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. 2005 Tradičná kultúra regiónov Slovenska. 2. doplnené vydanie. Bratislava : Veda 2005. 240 S. ISBN 80-224-0853-0

MAJERIKOVÁ-MOLITORIS, M. In Život : Góralu, czy ci nie zal... 56. ročník

OLEJNÍK, J. 1994. Ľud pod Tatrami. 2. vydanie. Martin : Osveta, 1994, 237 s. ISBN 80-217-0564-7

PODOLÁK, J. 1972. Zamagurie. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1972, 316 s.

1 Obce, ktoré sa nachádzajú v jej blízkom okolí, aj keď z južnej strany, radím k hornému Spišu, t. j. napr. Ihľany, Jurské, Krížova Ves a pod.

2 Napr. Jurgow, Fridman, Repiská, Lapšanka,...

3 „guroľe“, „goroľe“, „guraľe“, „goraľe“, „goroľi“,...

4 V tomto kontexte myslím smerom na sever od pohoria Spišská Magura.

5 Ide predovšetkým o obce Lendak, Ždiar, Slovenská Ves, Toporec a pod.

6 Napr. výskum Posledná hodina, výskumy Slovenskej akadémie vied, výskum Jána Olejníka a ďalšie.

7 Lendak, Dejiny Osturne, .....

8 Hovorím predovšetkým o príležitostiach ako sú rodinné oslavy, svadobné hostiny, ale aj folklórne festivaly, či rôzne podujatia v rámci folklorizmu.