Monografia o Helene Zahradníkovej

Na fšecko je pesnička...

Patrím do šťastnej generácie, ktorá ešte zažila starobylý spôsob života v jeho prirodzenom prostredí v rôznych podobách umocnený krásnymi zvykmi.
Zvlášť na Kysuciach boli tradície ovplyvnené jednoduchým a chudobným spôsobom života. Mali veľkú duchovnú výpovednú hodnotu a členmi rodu, osadníkmi v pľacu boli prirodzeným spôsobom rešpektované a dodržiavané výročné obrady - vianočné obrady, veľkonočné a pôstne, vítanie jari, obrady rodinné – svadby, krstiny, pohreby, zvyky pracovné, pastierske, ale aj spôsob bývania, stravovania, atď.
V rodinách bolo celkom bežné, že úľavou ľudí pri ťažkých každodenných prácach na poli i v dome bol spev a modlitby.
A tak na fšecko ľudia tvorili pesničky, príslovia, porekadlá. Tie nikdy nepodľahli „zubu“ času, tradovali sa a najmä v odľahlých horských osadách sa v bohatej podobe aj zachovali. Moje stretnutia s ich interpretmi zostali najkrajšími okamihmi mojej cesty za ľudovými piesňami Kysúc.
Staré pamätníčky mali v očiach ohníky a hlas neochvejne istý, keď mi rozprávali o svojom živote a spievali piesne, ktoré ich sprevádzali.
Odovzdali mi štafetu ďalej šíriť tieto piesne s úctou a dôstojnosťou k tradícii, v akej vznikli a akú si zaslúžia.
 
Helena Zahradníková

speváčka ľudových piesní

                                                                     ♣

Nová monografia o speváčke ľudových piesní Kysúc Helene Zahradníkovej:

Mojou príručnou batožinou je kysucký kroj

Kysuce sú známe bohatstvom tradičnej ľudovej kultúry, piesní, zvykov a folklórnych tradícií. Každá oblasť má svoje charakteristické slovné i hudobné nárečie a nezameniteľnú folklórnu identitu. O zachovanie cenných pokladov našich predkov sa zaslúžilo veľa obetavých jednotlivcov, ktorí neúnavne hľadali, objavovali a zaznamenávali všetko, čím ľudia na Kysuciach v minulosti žili pri práci a sviatočných chvíľach. Keďže nositelia tradícií, či chceme, alebo nie, postupne vymierajú, nesmrteľným zostáva iba to, čo je doteraz uchované.
Jednou z neúnavných a príkladných zberateliek pokladov tradičnej kultúry Kysúc je
Helena Zahradníková, speváčka ľudových piesní, rodáčka z Turzovky, ktorá interpretuje výlučne ľudové piesne regiónu Kysúc. Iné v jej repertoári nenájdete. Aj takýmto spôsobom prejavuje svoj vrúcny vzťah a hrdosť rodným Kysuciam. Pozoruhodné je hlavne to, že si piesne našla sama, že sa jej nikdy nelenilo chodiť po osadách a lazoch Kysúc za starými ľuďmi – jedinými pamätníkmi našej histórie. Keď počúvame jej úžasný hlas a nádherný spev až vtedy si uvedomíme akým výnimočným pokladom disponujú Kysuce v osobe Heleny Zahradníkovej. Mnohí nám ju závidia. Nielen na Slovensku.
Je potešiteľné, že „svetlo sveta“ uzrela koncom roka 2015 kniha nazvaná: Mojou príručnou batožinou je kysucký kroj, ktorá je prvým uceleným dokumentom o živote a diele tejto vynikajúcej speváčky kysuckých ľudových piesní Heleny Zahradníkovej. Spomienky na nie ľahké detstvo sa prelínajú so zážitkami z mladosti a prvými úspechmi.
Príbehy z jej života čitateľa nepochybne oslovia svojou ľudskosťou a ńefalšovanou úprimnosťou. Často sa nám zdajú veľmi blízke, prežívame ich celým svojim srdcom, lebo nám v mnohom pripomínajú vlastné zážitky. V knihe sa dozvedáme veľa zaujímavých vecí, ktoré sme o Helene Zahradníkovej tejto kysuckej dive, ani len netušili.
Je ilustrovaná originálnymi fotografiami Jaroslava Veličku a  reprodukciami akademického maliara Ondreja Zimku, tiež rodáka z Turzovky. Nájdeme v nej aj zaujímavé spomienky významných osobností kultúrneho života, ktoré s Helenou Zahradníkovou spolupracovali.
Kniha Mojou príručnou batožinou je kysucký kroj je pozoruhodná aj výnimočným výtvarným návrhom a kvalitným grafickým spracovaním. Je to nezameniteľný rukopis Márie Ščuryovej (Vydavateľstvo Magma Čadca), ktorá veľmi citlivo, farebne a s úžasnou jednoduchosťou a vkusom dodala punc celému dielu. Mnohé knihy, či monografie miest a obcí z jej autorskej dielne boli ocenené v prestížnych súťažiach Slovenska a znesú aj náročné medzinárodné kritériá.
Magdaléna Hacková, autorka