Po bratislavskej premiére príbehu baču Matúša hovoríme s jeho tvorcom Marianom Plavcom

ZBOJNÍKOVA MODLITBA

Vo štvrtok 14. augusta ste v bratislavskej premiére na Nádvorí Zichyho paláca uviedli svoj nový multimediálny projekt z oblasti tradičnej hudobnej kultúry Slovenska. Nazvali ste ho Zbojníkova modlitba – príbeh baču Matúša v piesňach slovenského ľudu minulých storočí.

Prečo fujary a bačovské trúby?
„Fujara, ako vieme, bola u nás donedávna nástrojom každodenných „modlitieb“ pastierov oviec. Bačovská trúba zase akýmsi ich prvým mobilom. Cez ne dokázali títo ľudia prírody „vypovedať“ všetko o svojom živote, domovine, o radostiach aj bôľoch. Tejto našej národnej črte som prispôsobil aj hudobno-fotograficko-slovné obrazy zo života ľudí, ku ktorým patril aj pastier Matúš. Návštevníkom koncertu vyrozprávam jeho príbeh priamo cez fujary, píšťalky, ústne harmoniky, drumble, gajdy, koncovky...
V súčasnej, technikou presýtenej dobe a pri nedostatku času, určite ľuďom dobre padne ako určitý druh relaxu. Dnes nechodia na salaše tak často, ako počas mojej mladosti, aby sa započúvali do šumenia hory, zvonkohry oviec, zamatového hlasu fujary. To všetko im v multimediálnom programe prinášam v podobe hudobného servisu. Snáď sa mi bratislavská premiéra v tomto duchu vydarila. Zbojníkovu modlitbu chcem „vyviezť“ z hlavného mesta aj do kultúrnych domov v našich mestách a obciach.

Kto bol bača Matúš?
„... Matúša som, samozrejme, nepoznal. Jeho životné príbehy som „stvoril“ z autentických piesní o zbojníkoch a z myšlienkového odkazu našich pastierov. Melódie som zbieral roky, počas návštev u výrobcov fujár a píšťal. Tie, čo ma zaujali ako najčistejší klenot, som zakomponoval do obrazov – zvukových, fotografických a textových – ako spomienku na generácie našich predkov. Matúšovu modlitbu chcem preniesť na javiská pre oživenie našej „zanedbanej“ národnej hrdosti a súčasne vnoriť do pamätí mladých záujemcov. V úcte, v pokore a s vďakou za ne! Program som venoval môjmu vzácnemu učiteľovi majstrovi Petrovi Pacigovi z Vígľaša, k jeho tohtoročným nedožitým stým narodeninám.“

... a jeho modlitba?
„Zaznie v závere programu pred mohutnými hlasmi trombít. Tie namixoval z mojich nahrávok bačovskej trúby syn Matúš, učiteľ gitary na LŠU. Obohacujem ich ozvenou a inými zvukovými efektmi tak, aby výsledný dojem bol čo najvernejší, autentický. Myslím si, že Zbojníkova modlitba je súčasne aj symbolickým výkrikom nášho národa, odrazom života v 21. storočí:
Bože môj a pán môj, na tejto doline,
nik sa ma nespýta, šuhajček, čo ti je?
Slová jeho netradičnej piesne - modlitby – nám majú pripomenúť Matúšovho nezlomného ducha, ktorého „boj“ sa symbolicky klenie celými našimi dejinami. Dobre vie, v akej nádhernej zemi žije, medzi akými ľuďmi, preto všetko - nadovšetko miluje, nesie na svojich bedrách...

Kde vás uvidíme so „Zbojníkom“ najbližšie?
„V septembri ho uvediem v zreštaurovanej neskorogotickej Kapli sv. Jiří (z roku 1444) v Litovli pri Olomouci. Teším sa, pretože začiatok programu som po bratislavskej premiére obohatil o jedinečnú pieseň, ktorá ešte pôsobivejšie vyjadruje Matúšove myšlienky:
Horička zelená, si moja jediná,
len tebe ja poviem, čo o mne nevedia...
Zhováral sa: Matúš Lupták

Pri príležitosti 65. výročia narodenia udelilo Národné osvetové centrum Marianovi Plavcovi Poctu NOC : za mimoriadny prínos v oblasti tvorivej interpretácie, tvorby a prezentácie programov s osobitným ohlasom u mladých ľudí