Ondrej Molota - legenda slovenského folklórneho umenia Autor veľkej piesňovej zbierky Piesne z hôr a dolín
Stanislav Bachleda
Snímky: Stanislav Bachleda, archív Ondreja Molotu
„Výrazná umelecká osobnosť, bytostne spätá s hudobnou kultúrou Podpoľania, výborný predník s vysokou variačnou technikou, schopný organizátor...“
Jednou z najznámejších osobností folklórneho diania na Slovensku, ale aj za jeho hranicami, je nepochybne huslista Mgr. Ondrej Molota (nar. 15.7.1949 vo Fiľakove), zakladateľ a doterajší predník ľudovej hudby Ďatelinka.
Tak ako mnohým obdivovateľom folklóru, aj pre mňa bolo prekvapením, keď som ho videl hrať prvý raz ešte kedysi začiatkom sedemdesiatych rokov, prečo má husle v pravej a sláčik v ľavej ruke. Vedeli o tom nielen jeho blízki, alebo muzikanti z Detvy a okolia, nepochybne aj jeho spolužiaci zo štúdií. Nie je tajomstvom, že ako sedemročný prišiel o štyri prsty. Takých prípadov bolo v živote, nepochybne viac, avšak ten detviansky bol výnimočný v tom, že v prostredí, kde je hudba súčasťou každodenného života, a sú tam aj vhodné rodinné podmienky, treba konať. Ondrejov otec konal - zmenil poradie strún, aby chlapec husle mohol držať pravou rukou. Sám ho aj začal učiť. Musela to byť pre praváka mimoriadne náročné urobiť ľavicu ľahkou, pohyblivou, schopnou držať sláčik tak, aby ľahko kĺzal po strunách. Neskôr navštevoval aj hru na husle v Ľudovej škole umenia vo Fiľakove, zúčastňoval sa mnohých vtedajších súťaží.
Cieľavedomosť, muzikálnosť, pracovitosť po čase priniesli výsledky a tak sa z Ondreja stal vynikajúci huslista už v mladom veku. Molota študoval na pedagogickej fakulte UMB V Banskej Bystrici. Účinkoval vo folklórnych súboroch Pedagóg (teraz Mladosť) Urpín. Po skončení štúdií sa stal učiteľom na Ľudovej škole umenia. Keď dostal ponuku účinkovať vo folklórnom súbore Detva, presťahovali sa spolu s hráčom na kontrabas Alexandrom Uglerom do mesta rovnakého mena, kde v roku 1971 a založili ľudovú hudbu, ktorú na jeho návrh pomenovali Ďatelinka. Kapela vznikla aj ako požiadavka na potrebu doprovodného telesa pre vznikajúce Podpolianske folklórne slávnosti v Detve, kde O. Molota pôsobil aj ako jeho tajomník. Okrem toho bol aj metodikom tamojšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča.
Vznikom tejto skupiny osobitých hudobníkov sa začala výnimočná etapa pôsobnosti O. Molotu, ktorá znamenala pre región Podpoľanie a napokon aj pre celé Slovensko mimoriadny prínos. Ľudová hudba si postupne získavala uznanie najmä vďaka systematickému spracovávaniu folklóru tohto rázovitého regiónu, vyhľadávaniu nových hudobných, ale aj tanečných a zvykoslovných zdrojov. Pre zaujímavosť – keďže Ďatelinka spolupracovala s ďalšou legendou slovenského folklóru, spevákom s nenapodobiteľným hlasom Milanom Križom, v občianskom živote vedcom a pedagógom na Lesníckej a drevárskej fakulte vo Zvolene – jeho podiel na doplnení pomenovania v latinčine znel Musica Quatrifolia Subpolanoroum – Hudba štvorlístok (ďatelina) spod Poľany. Krstným otcom bol skladateľ Svetozár Stračina. Je to pravda, bol som pritom, keď to Milan Križo navrhol. V počiatočnom období totiž znel aj názov Ďatelinka štvorka, keďže v tom čase hrali len štyria. Nemožno obísť skutočnosť, že spoluzakladateľom a členom Ďatelinky do svojho odchodu na večnosť bol už spomínaný kontrabasaista Alexander Ugler, pre kamarátov Šaňo, spolužiak z vysokej školy, s ktorým sme v malej kapele hrávali na študentských večierkoch. On pomenoval v roku 1971 na folklórnom festivale v Strrážnici dovtedy bezmennú skupinu muzikantov menom Ďatelinka.
Pôsobnosť ľudovej hudby Ďatelinka a jej predníka znamenajú, že ľudová hudba Ďatelinka sa vďaka nemu stala fenoménom slovenskej kultúry a jej reprezentácie vo svete. Okrem účinkovania na tisíckach koncertov doma i v zahraničí nahral mnoho skladieb pre rozhlas a televíziu, účinkoval vo viacerých filmoch, rozhlasových a televíznych reláciách. O. Molota pripravil dramaturgiu takmer štyridsiatich CD nosičov, napríklad Javorovie husličky a hodvábny sláčik, Na tej Detve studňa murovaná, Ďatelinka, drobnô kvieťa – Ondrej Molota a jeho hostia, Molotovie husle – čertovo remeslo, Na Strehovej Ďatelinka hrala, Hore Detvou idem, Spoza vrch Poľany, Horou, chlapci, horou, Z vŕšku do doliny, Ešte raz sa obzrieť mám a ďalších. Okrem toho je spoluautorom publikácie Ďatelinka – legendárna muzika spod Poľany s Fedorom Mikovičom.
Pôsobnosť O. Molotu a ľudovej hudby Ďatelinka prinášala inšpiráciu pre vznik nových hudobných zoskupení, vychádzajúcich z ich interpretačného štýlu. V súčasnosti pôsobí niekoľko desiatok jeho nasledovníkov účinkujúcich vo folklórnych súboroch, hudobných zoskupeniach, šíriacich jeho osobitý štýlový prejav.
Tento pomerne dlhý úvod je vstupom k prezentácii jeho ďalšieho životného diela – vydania publikácie Ondrej Molota - Piesne z hôr a dolín, ktoré vyšlo vo vydavateľstvo DIXIT, s.r.o. koncom roku 2025. Vznik a vydanie tejto historicky špecifickej publikácie spočíva najmä v dlhodobom vyše 53 ročnom zbieraní, upravovaní, spracovávaní ľudových piesní po stránke hudobnej i jazykovej. Piesne majú text v regionálnej podobe, odkiaľ pochádzajú. Pre Ondreja Molotu má pieseň výnimočné postavenie nielen v jeho, ale v našich životoch. Sám o tom hovorí:v príhovore publikácie:“...pre každého človeka a hlavne pre milovníka ľudovej piesne má v tom čase význam na chvíľu sa zastaviť, sadnúť si a hlboko sa zamyslieť nad našou minulosťou. Hľadať v nej neobyčajnosť, tajomstvá a akúsi mystiku, ktorá je už desiatky rokov stará ale môže človeka vnútorne obohatiť. Keď o nič iné, aspoň o poznanie, že i v tej dávnej dobe žili ľudia múdri, pracovití, odvážni, citliví, tvoriví spevaví a milujúci prírodu...“
Výsledkom životného putovania Ondreja Molotu je profesionálne zostavená zbierka 280 piesní v notovanej a textovej podobe s akordickými značkami, ktoré umožňujú prípadným interpretom vcítiť sa do piesní z príslušnej oblasti, či regiónu.
Publikáciu dopĺňa mnoho fotografického materiálu s historickou hodnotou, snímky z účinkovania hudby na rôznych podujatiach, prezentácia krojov, výšiviek Ondrejovej mamy.
Mám však jednu pripomienku. Chýba mi v publikácii priblíženie regiónov, odkiaľ piesne pochádzajú. Nemusela by to byť rozsiahla odborná folkloristická štúdia - bolo by to na osoh prípadným interpretom, ale aj bežnému čitateľovi, ktorý by si rád predstavil tieto oblasti aj v textovej podobe. Legendárneho muzikanta Ondreja Molotu ocenili viaceré inštitúcie za jeho celoživotné dielo. Spolok hudobného folklóru, ktorého je členom, mu v roku 2017 navrhol udeliť v Hudobnom fonde Cenu Pavla Tonkoviča, v súčasnosti najvyššie ocenenie tejto renomovanej inštitúcie v oblasti folklóru.